Prejsť na navigáciu

Môj bezhlavý skok do sveta 01

V roli redaktorky som sa už dávno pred nástupom do CDP naučila nebáť sa niekoho osloviť a vysvetliť mu, čo od neho chcem. Klásť otázky, v tom sa cítim bezpečne. Odpovedať, či dokonca argumentovať, ma stojí oveľa viac energie. Dupľom, keď sa s niekým rozprávam o veciach, ktorým tak celkom nerozumiem. Napriek tomu som sa rozhodla, že si vyskúšam prácu marketingového koordinátora pre „počítačovú“ firmu.

Ísť do telefonických rozhovorov o záležitostiach IT bolo v mojom prípade niečo ako keď skočíte z útesu skôr ako sa naučíte používať padák. Zachváti vás najskôr panika, a počas toho, ako vo vzduchu predvádzate wrestling sám so sebou, rýchlo rozmýšľate, kde ten padák vlastne je a ako sa aktivuje. Občas máte šťastie a bezpečne doplachtíte, no niekedy dopadnete fatálne. Akurát že toto je ako hra, v ktorej vám zostávajú životy, dokým máte vôľu, a nevymaže vám to hneď celý level.

 

 digital marketing carmen


Nemôžem povedať, že by som sa pri telefonovaní stretla s vyslovene zlomyseľným človekom. Skôr zmäteným. Veď uznajte:

JA: Robíme riešenia, ktoré fungujú.

Ajtík: A aké sú to riešenia?

JA: ... dobré!?

Automatické odpovede asi poznáte. Také tie: Ďakujeme za vašu otázku, odpovieme čo najskôr... tak u mňa sa v momente prekvapenia zapne automatické „eeem“. Ako keby som sa podvedome snažila napodobniť chybové hlásenie. Priznávam, doteraz to nikoho neoklamalo a všetci vzorne čakali na odpoveď ďalej. No postupom času pribúdajú otázky, na ktoré som sa už naučila odpovedať, lebo už viem. A to je sakramentsky dobrý pocit!

 

markeging carmen


Mysleli by ste si, že týchto dobrých pocitov je čím ďalej, tým viac, ako získavam skúsenosti. No je tu taký veľký paradox. Čím lepšie sa naladím na vlnu ajtíka na druhej strane, tým ľahšie sa zamotám do debaty, ktorá sa exponenciálne začínať vzďaľovať od reality, ktorú tak dôverne poznám. Ten neznámy ma nenápadne vťahuje do sveta 000 a 111 a nerobí to so zlým úmyslom. Len má neborák chvíľu pocit, že mu rozumiem a užíva si to. A mne niekedy napadne: preboha, nemôžeme sa radšej baviť o počasí? Do toho vidím nadšený pohľad šéfa, ktorý pritakáva „ áno, áno, to je super, že s nimi vieš konverzovať! Pokračuj, debatujte“..., a ja že: vážne?...

Nechápte ma zle, ja mám naozaj rada „klábosenie“ o všeličom a mám rada ľudí. A hoci mi okolie vraví, že ajtíčkari sú svojím spôsobom „zvláštna fajta“, ja mám pocit, že sú fajn, a dokonca majú super zmysel pre humor. Veď kto už vám povie, že jeho desktop mal taký silný a hlučný ventilátor, že sa bál, že vzlietne zo stola. Alebo že kolega, čo dostal kopačky, následne omylom vymazal harddisk. Omylom sa to nepodarilo ani mne a to už je čo povedať, keď som si raz v mobile vymazala nejaký súbor, ktorý sa mi asi nepáčil, a odvtedy ho už nikto neprebral. Ups...

Osobitou kapitolou sú skratky a výrazy, ktorými si moji kolegovia šetria čas pri zápisoch do centrálneho systému. Hodnú chvíľu mi trvalo, než som prišla na to, že XPS nie je typ polystyrénu, ale model notebooku Dell. Pardon NB a NBD, SV, SW, VM, (WTF)... Našťastie, títo kolegovia sú tiež očividne veľmi trpezliví a ochotní mi všetko neúnavne vysvetľovať. Máte u mňa pivo 😉

S odstupom času mám pocit, že som sa do pre mňa neznámeho sveta vrhla dosť bezhlavo. Najskôr prišiel strach a neistota. No vďaka kolegom, ale aj tým milým ajtíkom, ktorí majú so mnou pochopenie, sa dostavil dobrý pocit, že to má zmysel. Že aj vďaka mojej práci sa zopár ľudí z IT sveta dozvie niečo zaujímavé a užitočné, a potom následne s pomocou kolegov z CDP vyriešia nejakú podstatnú záležitosť.


Autorom článku je Carmen Urminček, marketingový koordinátor v spoločnosti CDP